Slovenský Reformovaný 
Kresťanský Zbor v Košiciach

Po stáročia náboženstvo a veda akoby stáli proti sebe. Rozvoj poznania prinášal vysvetlenia javov a súvislostí, ktoré v minulosti pripisoval človek nadprirodzeným silám. Mnohé náboženstvá najmä tzv. prírodných civilizácii vznikali na základe nevedomosti, každý vysvetliteľný jav potom ich vieru oslaboval.

Rozvoj materialistickej filozofie a v nedávnej dobe najmä marxistickej ideológie, vyústili až do tzv. „vedeckého“ ateizmu. No nielen v krajinách poznačených marxizmom, ale takmer na celom svete, nové poznatky najmä v oblasti prírodných vied, priam protirečia niekdajšiemu posvätnému poriadku vesmíru.

Veda a náboženstvo akoby patrili do tak rozdielnych svetov, že je takmer nemožné zblížiť ich. Ešte nedávno, na prvý pohľad jednoznačné tvrdenie, že viac vedy znamená menej viery, najmä v oblasti vedy už dlho neplatí. Najnovšie poznatky modernej fyziky nás privádzajú k poznaniu fascinujúceho sveta, v ktorom opis reálnej skutočnosti nie je možný bez ilúzie, ktorá sa čoraz viac stáva pochopiteľnejšou, ako doteraz poznaná realita.

Zrazu sa rúca donedávna nespochybniteľný model, v ktorom myšlienka bola podmienená existenciou hmoty. V základoch sa otriasa napríklad aj vcelku nová einsteinovská hypotéza „vesmírneho stroja“ a doslova zaniká množstvo materialistických „pravidiel“ fungovania časopriestoru. Kvantová teória umožňuje vznik koncepcií prinášajúcich radikálne odlišný pohľad na dva historicky protikladné názory, ktorými sú idealizmus a realizmus, spiritualizmus a materializmus alebo ak chcete, viera a poznanie.

Stáročia prinášala klasická fyzika množstvo poznatkov a teórií, zrazu zásluhou fyziky stojíme na prahu poznania, keď sa nám materialistická vízia sveta stráca pred očami. Einstein bol zrejme jeden z posledných klasických fyzikov, ktorí boli presvedčení, že svet má začiatok a koniec, a teda je poznateľný. Kvantová teória a kozmológia posúvajú hranice poznania čoraz ďalej k príčinám a zmyslu celého vesmíru. Stojíme pred poznaním záhady pôvodu ľudského ducha, pred objavom existencie akejsi transcendentnej bytosti, ktorá takmer vo všetkých náboženstvách má podobu Boha. Sme na prahu akéhosi sveta, ktorý má bližšie k obrazu ducha, ako k predstave tradičnej hmoty.

Zrazu je zaužívaná predstava Boha akoby citeľnejšia a ľahšie pochopiteľná na konci doteraz známej reality, ktorú skúma fyzik. Zdá sa, že sa priblížila doba osudového zmierenia medzi vedcami a filozofmi, medzi vedou a vierou.

Veda zistila, že všetky tie častice hmoty, akými sú atómy, elektróny, fotóny, neutrína, kvarky a ich antičastice, sú iba následkom akejsi pôvodnej pračastice nazvanej vedcami „častica X“. Že ide o časticu, ktorú možno nielen súčasne zachytiť na dvoch miestach, ale o časticu, ktorá sa v jednom okamžiku nachádza na všetkých miestach priestoru. Je teda všadeprítomná.

Nepripomína vám to niečo? Veď donedávna sa o všadeprítomnosti hovorilo iba vo sfére viery, resp. náboženstva. Veda predostrela teóriu častíc a kvantových polí, ktoré prekonávajú zaužívané predstavy o priestore a čase. Kým sa veda zaoberala iba hmotou , vtedy cesta poznania bola rozdielna od cesty viery a viedla viac k ateizmu. Medzi duchom a hmotou existovala akási zaužívaná hranica. Práve veda a jej poznatky boli často príčinou odvrátenia človeka od viery. Dnes, paradoxne, môže rozvoj poznania človeka k viere obrátiť. Je to však viera novej kvality, viera zakotvená nie v nedostatku, ale v dostatočnom rozsahu poznania. Nepredpokladal to však už Louis Pasteur tvrdiac, že - málo vedy vzďaľuje od Boha, veľa vedy k Nemu privádza?

Ak by sme však predpokladali, že zblíženie vedy a viery mnohé problémy tohto sveta vyrieši, nie je to celkom tak. Dokonca môžu vzniknúť, alebo už aj vznikajú, problémy nové. Už tým, že viera nie je univerzálna, ale má rôznorodú podobu kopírujúcu rôznorodosť náboženstiev, nemôže dôjsť ani k univerzálnemu pochopeniu viery odvodenej od poznatkov súdobej vedy.

Vo všeobecnosti môžeme takmer s istotou očakávať vznik akejsi novej „vedeckej viery“, ktorej rozdielnosť od jednotlivých náboženstiev bude zrejme úmerná v rozdielom definovaní „božskej podstaty“ sveta. Právom teda možno očakávať, že zblíženie vedy s náboženstvom bude zrejme rovnako bolestné, ako je zbližovanie náboženstiev navzájom.

Pokrokom však určite môže byť návrat k viere tých doterajších materialistov, ktorým sa dostane nie povrchného, ale dostatočne hlbokého poznania výsledkov vedy. V tomto smere musí celé školstvo splácať veľký dlh, lebo aspoň v populárnej forme je potrebné nové poznatky dostávať už na stupeň základných škôl. Doteraz bývalo zvykom, že najdôležitejšie a najnovšie poznatky vedy dostávalo iba niekoľko budúcich adeptov vedeckého výskumu na špecializovaných vysokých školách.

Zrejme zaujímavé by boli aj zistenia, či vôbec, alebo v akom rozsahu sú s najnovšími poznatkami prírodných vied, kvantovej fyziky a kozmológie zoznamovaní študenti teologických fakúlt. Obstojí v konfrontácii s poznatkami vedy kresťanský obraz Boha nadobúdajúci často podobu človeka? Čo pre každého z nás znamenajú takmer denne prichádzajúce nové a nové poznatky o formách života a pulzovaní vesmíru? Ako sa vyrovnávame s klasickými predstavami stvorenia sveta a odhaleniami súčasnej vedy? Približujú, alebo vzďaľujú nás vedecké výsledky od viery v Stvoriteľa? Kladiete si často podobné otázky?

Ak aspoň na položenie si takýchto otázok viedla dnešná moja úvaha, tak potom mala zmysel. Majte krásny Boží deň a príjemné prežitie letných dovolenkových chvíľ! 

HL.STRÁNKA

Obsah hl. stránky:
HISTÓRIA

 Náš Zbor
 Ján Kalvín
 Biblia
 Kostol

SÚČASNOSŤ

 Vedenie zboru
 Pravidelné príležitosti
 Naše sviatky
Naša cirkev
Čo nás čaká
Udalosti
Náboženské vyznanie

PRÍSPEVKY

 Zborové listy
 Básne Tibora Sabovika
 Konferencia Ekumenizmu
Manželská prísaha
Hrad prepevný
Úvaha:Viera a poznanie


FOTOGALÉRIA

 Súbor fotografií zboru