| HLAVNÁ STRÁNKA  | KONTAKT  | AKTUÁLNE  | UDALOSTI |

Slovenský Reformovaný 
Kresťanský Zbor v Košiciach

 

NÁŠ KOSTOL


 

Zo všetkých košických kostolov má najpohnutejšiu minulosť. Košice pri reformácii prijali zväčša lutherovú vieru. Títo "protestujúci" však sami boli náboženskými neznášanliví a obcovali sa tvrdo najmä proti kalvínom. Z kostolov, ktoré skonfiškovali kalvínom im nechceli dať žiaden do užívania. A tak parcelu pre kalvínsky kostol, faru a školu vymedzil kalvínsky palatín (zástupca katolíckeho, ale rozhľadeného kráľa Habsburgovca) na Mäsiarskej ulici. Po vybudovaní tohoto komplexu ho zabrala armáda. Neskôr, po jeho vyprázdnení ho dostali uršulínky, opätovne armáda a tak dookola. Kalvíni dostali mimo hradieb náhradný pozemok. Na jeho časti si vybudovali dočasný drevený objekt. Zvyšok pozemku predali a keď opevnenie mesta stratilo opodstatnenie, lebo turecké nebezpečenstvo pominulo, odkúpili starý vojenský sklad vybudovaný do hradieb na Hrnčiarskej ulici. V rokoch 1805 - 1811 tento objekt prestavali na svoj kostol s novou štíhlou vežou. Interiér kostola ja úplne prostý, z dreveného kostola sem boli prenesené iba bohoslužobné nádoby. Pôsobivým artefaktom je tu kazateľnica a organ.

V exteriéri smerom od Hlavnej ulici tvorí západné priečelie kostola so štíhlou 48 m vysokou vežou peknú pohľadovú dominantu. Na vežu bol nasadený kovový kohút z r. 1589, ktorý bol predtým umiestnený na severnej veži Dómu svätej Alžbety.               

0 REFORMÁCII

V bitke pri Moháči v roku 1526 zahynul nielen kráľ Ľudovít II., ale aj ostrihomský primas, pät  biskupov, viacero  opátov a mnohí z vysokej svetskej i cirkevnej šľachty. Zhruba na 150 rokov obsadili Uhorsko Turci. V Budíne si zriadili hlavný pašalík. Citeľná strata politických a náboženských vodcov, zhoršenie bezpečnosti, ako aj viera pospolitého ľudu, že súčasný stav je trestom Božím, vytvorila neobyčajne priaznivé podmienky na prijatie  reforimácie v Uhorsku. Reformácia sa šírila najmä v bohatých mestách, ktoré udržiavali rozsiahle obchodné styky s nemeckými kniežatstvami. Aj v Košiciach väčšina obyvateľstva prestúpila na „Lutherovu vieru". Títo evanjelici však neboli nabožensky znášanliví ani voči iným protestantským vyznaniam. Teda ani voči kalvínom. Z kostolov, ktoré evanjelici skonfiškovali katolíkom, nechceli ani jeden odovzdať, ani povoliť v nich kalvínske bohoslužby. Išlo to tak ďaleko, že napríklad v roku  1644 kalvín Juraj Rákóczi I, a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole sv. Alžbety, ale slúžlli ju v súkromnom dome.

Ing. arch. A. Duchoňová


© REFZBORKE
  Grafický dizajn